Šimokna

Dnes som mala vstať o 6stej, (teda aspoň som mala na 6stu nastavený budík), no nakoniec som vstala az o 7.50. Zobudila som sa nato ako mi niekto vola na mobil, ze ci idem...najprv mi trochu trvalo kym som sa zorientovala, ze co ako??? ci idem? sa som prave vstala ta co chcete, a az potom mi doslo, ze mi vola Maja, ktora uz bola na zeleznicnej stanicim, a ja som tam uz mala byt tiez...

No aby ste sa dostali do obrazu, vcera na velkej celomladezovom klube (sklonovanie si nevsimajte) sme sa 4ria dohodli, ze pojdeme na šimonku(to taky vrch z ktoreho je pekny vyhlad) Rozhodnutie, ze pojdeme zajtra na turu prislo len tak, z nicoho nic, a tak sme sa po klube(skoncil o 10tej, to rekord) rozhodli, ze este ideme nakupit veci(potraviny) na zajtra do Tesca...cize domov som sa dostala kolo 11tej, a nebola sanca aby som na druhy den vstala o 6stej..:))

Takze spät k dnesku, vstala som neskoro, a uz ma chytala uzkost, ze ja sa dnes do Zlatej Bane nedostanem, bo nemam sancu dostat sa o 10 minut na stanicu, ked je teraz 7.50 a bus ide o 8smej, ale Maja povedala, ze mozem chytit bus aj zo Solivaru(tam byvam), ze tam bude priblizne az o 10min neskor. S novou nadejou som rychlo spravila vsetko co bolo treba(obliekla sa, nahadzala jedlo a pitie do tasky, nasla topanky) a akosi som to stihla, hoci som sa utekajuc rychlo po schodoch skoro zabila...

Autobus som stihla a v nom uz sedeli, Maja, Erik a Oktam(skuste precitat odzadu).
Cesta busom bola pre mna taka spametavacia sa, este som si nebola ista, ze ako je mozne, ze som to za taky kratky cas stihla...ale super.

Dorazili sme do Zlatej Bane, všadzi sneh a lad, a vydali sme sa hore kopcom, na Simonku.
Erik povedal, ze mame ist asi 4km rovno po asfaltke a potom odbocit dakde, ta sme sli, sli, sli...a nic.
Cestou necestou, sme sa striedavo na tej poladovici smikali, raz jeden raz druhy,boli aj skarede pady, ale nastastie nikomu sa nic vazne nestalo :0) .
Ale potom, dajako sme nevedeli kde sme, a jedina smerovka bola, ze Opalove bane 3,5 km...tak nie...
ci jeeeho..a teraz co...ta sme hlasovali...a nakoniec sme sa vratili tam odkial sme(prisli:) zacali, bo Maja povedala, ze to bola asi ta uplne prva odbocka dolava.
A naozaj bola, na tabulke bolo, ze cesta na simonku, je 3.15, ale my sme to tusim stihli aj za 2hodinky, tie tabulky vzdy trepu bludne casy.

Na Simonke bol krasny vyhlad, Oktam fotil, ja som si pozycaja jeho fotak a tiez som fotila(prevazne mraky)....ja mam strasne rada mraky, a bol tam pekny vyhlad aj na mraky. Strasne fukalo, ale sme to prezili, Erik mal aj dalekohlad, ta sme pokukali poriadne a bolo vidno aj Tatry.
A podpisali sme sa aj do dennika, ktory je tam hore a do ktoreho sa moze zapisat kazdy kto sa tam vystvera.

Mali sme este furu casu (bolo asi 13.00) a jediny a posledny bus siel az o 17.25 ta sme sli este k Dubniku.
A aj tak, ked sme zosli do dediny mali sme este asi 3hodiny, ta sme sadli do hostinca a dali sme si cajik. Sme pomalicky zaspavali v tom hostinci bo tam bolo tak horuco, ale lepsie ako zima vonku.

Potom sme chytili bus(medzi tym zacalo snezit:)a prisli sme stastlivo domov.
Bola haluz najme ku koncu, unavení ludia sa naozaj smeju na vsetkom...:))a som prisla nato, ze ked sa smejem neni mi tak zima... :P