som sa snazila ucit literaturu, velmi sa mi to nedarilo. Neviem ci to bolo mojou lenivostou(asi najpravdepodobnejsie)alebo cim...ale jednoducho to neslo do hlavy...
Medzivojnova literatura, Razus, Novomesky co Novomestsky:)))atd...akoze fajn, basnici, pisali basne, vazim si ich zato, ale preco sa musime biflit mena, diela, temy diel a myslienky a neviem co vsetko este...
Ja si rada precitam knihu...vacsinou prozu, a potom sa zamyslam nad nou...a tak
Ale aky zmysel dava takto automaticky vsetko memorovat.
Mam urcite stastie, pretoze nasa profesorka neocakava len hole fakty od nas, ale aj iste literarno-neviemake(asi umelecke)myslenie. Casto rozoberame, basne. Tato cast literatury sa mi paci, rozoberat basne a skumat pocity ake do nas basen vnasa, a co vlastne jednotlive metafory a dalsie basnicke prostriedky znamenaju,,,ale len tak sucho sa ucit mena basnikov, ktore mi viac menej nic nehovoria, pretoze som v zivote od nich nic necitala.
Urcite, je to aj mojou lenivostou, ale tak zdravy rozum hovori naco sa ucit nieco co prakticky nevyuuzijem. Alebo pre potesenie.
To je slovenske skolstvo...natrepat co najviac do hlavy...napisat pisomku...a nikto sa uz potom nestara ci to tam (v tej hlave) ostane, alebo nie,ci je to na nieco dobre, alebo nie.

Mozno to co som prave napisala nedava hlavu ani petu(nadrealizmus:)ale pisala som to co mi prislo na rozum, a nad formulaciou a vyznamom som sa az tak nezamyslala...

a utekam bo mi prave zacina serial , Prison Break.